Zolo Palugyay

Zolo Palugyay (1898, Bodice – 1935, Mýto pod Ďumbierom) patril k zakladateľským osobnostiam moderného slovenského maliarstva. Prvé rady a usmernenia získal od rodinného priateľa Petra Júliusa Kerna. V roku 1916 narukoval. V rokoch 1919 – 1922 študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti (prof. Eduard Ballo). V roku 1919 vystavoval ako hosť na prvej povojnovej výstave budúceho Spolku slovenských umelcov v Liptovskom Mikuláši. V rokoch 1920 – 1921 študoval na Akadémii výtvarných umení v Krakove (prof. Władysław Jarocki). Od roku 1921 študoval striedavo v Nemecku (Berlín, Hamburg) a v Budapešti, navštívil maliarsku kolóniu v Gödöllő. V rokoch 1924 – 1926 študoval v súkromnej škole Heinrich Hofmanna v Mníchove. V roku 1930 s Milošom Alexandrom Bazovským absolvoval študijnú cestu do Francúzska, Nemecka a Švajčiarska. V rokoch 1930 – 1935  intenzívne spolupracoval a spoločne vystavoval s Milošom Alexandrom Bazovským a Jankom Alexym. Aktívne sa podieľal na začiatkoch činnosti Alexyho maliarskej kolónie v Piešťanoch. Tragicky zahynul pod Ďumbierom.

O DIELE

Ráno na poliach, olej na preglejke, 1920 – 1925, 27 x 35 cm
Ráno na poliach namaľoval Zolo Palugyay v začiatkoch svojej tvorby. Umelca zaujal malebne sformovaný terén, motív štyroch priestorových plánov, z ktorých každý na podnet prvých slnečných lúčov „reaguje“ ináč. V uvedenom diele nejde len o krajinu samotnú, ale i o prítomnosť živlov a javov, ktoré formujú jej vonkajšiu a v konečnom dôsledku i jej vnútornú podobu, teda o komplexný portrét (prienik zmyslovej reality s duchovnou stránkou), ktorý v krajine ako prví hľadali a našli maliari barbizonskej školy. Ladislav Medňanský, ktorý bol jej obdivovateľom, odovzdal prostredníctvom svojho diela túto umeleckú filozofiu Palugyayovi.