Jozef Hanula: Reminiscencie

Výstavný projekt je prvou prezentáciou diel v ucelenom koncepte zo zbierok slovenských galérií a zo súkromných archívov. Projekt prezentuje diela z najprínosnejšieho obdobia tvorby umelca v kontexte vývoja slovenského výtvarného umenia. Výnimočné diela s autentickým slovenským folklórom doby otvorili nové smerovanie slovenského umenia, kedy sa do popredia dostalo zobrazenie prostého ľudu a uzuálneho života. Projekt je výstupom odborného výskumu, ktorý nadväzuje na prehodnotenie diela v stálej expozícii Jozefa Hanulu zo zbierky Galérie umelcov Spiša. Výstava je uvedená v rámci dramaturgického cyklu Profily / Umelci Spiša.

Výstava približuje tvorbu Jozefa Hanulu cez významné diela z galerijných zbierok na Slovensku (Slovenská národná galéria v Bratislave, Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši, Východoslovenská galéria v Košiciach, Stredoslovenská galéria v Banskej Bystrici, Galéria umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch, Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi), zo súkromných archívov a z pozostalosti autora. V zbierkovom fonde galérie sa nachádza 72 malieb, kresieb, skíc a štúdií, ktoré ilustrujú vývoj Hanulovej tvorby počas celého tvorivého obdobia. Ďalších 265 položiek obsahuje archívny fond z pozostalosti autora, kde prevažnú časť tvoria návrhy a skice k nástenným maľbám.

Výstavný projekt Jozef Hanula: Reminiscencie je poctou významnej maliarskej a pedagogickej činnosti slovenského umelca. Prínos Jozefa Hanulu pre slovenskú kultúrnu sféru tkvie v akcente predovšetkým na ľudovo-žánrovú tematiku. Umelec na prelome 19. – 20. storočia vytvoril diela, v ktorých sa prepracovanosť formy spájala so snahou o psychologizáciu v portrétnom zobrazení, o zachytenie dobových momentov. Obdivoval ľudové zvyky, piesne, tance, prepracovanosť a odlišnosť krojov a tieto znaky uplatňoval nielen v žánrových výjavoch, ale preniesol profánne motívy do sakrálneho prostredia. 

Mgr. Kamila Paceková, kurátorka výstavy

Profil autora
Jozef Hanula sa narodil 6. apríla 1863 v Liptovských Troch Sliačoch v rodine roľníka a ľudového rezbára. Prvé odborné štúdium absolvoval na budapeštianskej Krajinárskej škole a prípravke pre profesorov kreslenia v rokoch 1881 – 1882 u profesorov Imre Gregussa, Bertalana Székelyho a Karola Lotza (štúdium prerušil z dôvodu vojenskej služby v Prešove, Košiciach a Hercegovine, 1882 – 1885). V rokoch 1886 – 1889 pokračoval v štúdiu v Budapešti na Uhorskom kráľovskom ústave pre kreslenie a profesorov kreslenia. V ďalšom výtvarnom vzdelávaní pokračoval v Mníchove, najprv v súkromnej škole Simona Hollósyho (1891), navštevoval aj ateliér Jaroslava Věšína, a napokon v rokoch 1892 – 1896 štúdiom na Kráľovskej bavorskej akadémii výtvarných umení. Bol žiakom profesorov Gabriela von Hackla, Karola Marra a Franza von Defreggera. Nakrátko bol ustanovený za učiteľa slovenčiny na reálke v Žiline, od apríla 1919 do augusta 1932 pôsobil ako výpomocný učiteľ slovenského jazyka a kreslenia na Štátnej meštianskej škole v Spišskej Novej Vsi. Popri tejto práci spolupracoval pri vydávaní prvých slovenských novín na Spiši ‒ „Tatry“, ktoré redigoval. Od roku 1920 bol predsedom Štefánikovej besedy, prvého slovenského spolku na území Spišskej Novej Vsi. Bol zakladajúcim členom Spolku výtvarných umelcov v Martine a dlhé roky predsedom výtvarného odboru Matice slovenskej. V roku 1938 mu bola k jeho 75. narodeninám udelená za celoživotné dielo „Štefánikova umelecká cena za výtvarné umenie“ ako tretiemu po Martinovi Benkovi a Ľudovítovi Fullovi a v roku 1941 bol menovaný laureátom štátnej ceny „za celoživotné dielo na poli výtvarného umenia maliarskeho“. V roku 1940 Matica slovenská v Martine vydala knižne jeho „Spomienky slovenského maliara“. Zomrel 22. augusta 1944 v Spišskej Novej Vsi, kde je aj pochovaný.