Jindřich Štreit: Príbehy v čase

„Vždy som vychádzal zo surrealizmu a z absurdného prístupu k životu, z postavenia dvoch nesúrodých vecí k sebe. Fascinuje ma, keď na pôde živočíšnosti, naturalizmu a pudovosti sa objaví vzťah, ktorý je láskavý, plný nehy a krásy…“
Jindřich Štreit vo filme Jana Špáty Mezi světlem a tmou, 1991

Po celé desaťročia monitoruje Jindřich Štreit fotoaparátom dianie vo svojom najbližšom okolí i vo svete s neuveriteľnou presvedčivosťou a takmer s kinematografickou dynamikou: jeho záznamy nie sú reportážne, sú výsledkom osobného dialógu a zblíženia, subjektívnym príbehom v čase na danom mieste, umením zachytiť okamih. Dielo tejto charizmatickej legendy dokumentárnej fotografie je v Galérii umelcov Spiša uvedené po prvýkrát: výstava je poctou majstrovstvu a reflexiou tvorby ako spôsobu života „humanistického fotografa s veľkým srdcom“ (Tomáš Pospěch).

Výstava Jindřicha Štreita v Galérii umelcov Spiša nie je retrospektívou, ale cieleným výberom štyroch z nespočetných cyklov, bez chronologického akcentu, s dôrazom na „príbehy v čase“ v čierno-bielych i farebných ucelených sekvenciách. Výber zo sérií Vesnice je svět, Kde domov můj, …s láskou a Brána naděje korešponduje s autorským pohľadom do rôznych sociálnych svetov a búra mýtus o “klasike” v dokumentárnej fotografii. Nastavené zrkadlo v skrytých príbehoch od narodenia po smrť sa stáva nadčasovým a globálnym svedectvom o živote, či prežívaní, schopnosti vidieť a v zlomku sekundy zachytiť alarmujúce, no láskavé obrazy ako odkazy o dobe, v ktorej žijeme.

Cyklus veľkoformátových čierno-bielych tlačí, uvedený ako Ohlédnutí (1978–1989), je unikátnou zostavou Štreitových ikonických fotografií z vidieka, ktorý sa stal nosnou inšpiráciou v autorovej tvorbe: predstavuje záznamy z dôverných stretnutí s ľuďmi v ich prostrediach s nadsádzkou, láskavosťou i humorom. Štreit je majstrom zvečneného okamihu a to nielen v monochróme, ale i vo farbe – dramatický cyklus o bezdomovcoch a paliatívnej starostlivosti je výsledkom dôsledného prieskumu terénu a nadväzovaniu krehkých priateľstiev. Cyklus Kde domov můj (2018–2019) autor realizoval počas dvoch rokov v spolupráci s Charitou a Armádou spásy, vizuálna esej …s láskou (2019) citlivo dokumentuje činnosť mobilného hospicu Nejste sami. Výstavu v samostatnom priestore uzatvára výber z tematického sakrálneho cyklu Brána naděje (1967-2007), ktorý vznikal v priebehu štyridsiatich rokov. Jindřich Štreit v ňom sleduje rôzne cirkvi v plynutí času, meniacich sa ľudí, humorné i smutné okamihy a nezabúda pripomenúť ani to, ako sa komunistický režim choval nielen k duchovným, ale tiež k cirkevným a historickým pamiatkam.

Štreitova tvorba je stredoeurópskym fenoménom, balansuje na pomedzí záznamu reality a výtvarnej výpovede. Prioritne je výpoveďou o medziľudských vzťahoch, pôvabe každodennosti, o komunikácii, poetike všedného života, o viere a v neposlednom rade o priamom kontakte s fotografovaným.

Mgr. Lucia Benická – GUS, kurátorka výstavy

Profil autora
Jindřich Štreit  je český dokumentárny fotograf, vysokoškolský pedagóg, kurátor a organizátor kultúrneho života. Vo svojej tvorbe sa zameriava na dokumentovanie života na vidieku, práce v poľnohospodárstve a továrňach, ako aj sociálnym témam o drogovo závislých, nevidiacich, handikepovaných,  o väzňoch, starých ľuďoch, cudzincoch, o ľuďoch bez domova a fotografovaniu sakrálnych a iných spoločensky závažných tém. Za svoje poslanie považuje Štreit poukazovať svojimi projektami na problémy v spoločnosti, ktoré sa nerieša, alebo len veľmi pomaly. Viac informácií