Andrej Bacsa, Jul Blaas, Andor Borúth, Jozef Hanula, Eduard Hriňák, János Istók, Ferdinand Katona, Ladislav Medňanský, August Meissl, Emil Alexay-Olexák, Viktor Olgyai, Wünsche R. Streliský, Eugen Szepesi-Kuszka, Július Štetka

Výstava Dialógy s Hanulom voľne nadväzuje na výstavný projekt Reminiscencie, ktorý interpretuje diela Jozefa Hanulu v širšom kontexte. Výstava uvádza diela umelcov, zastúpených v zbierke Galérie umelcov Spiša, z obdobia 2. polovice 19. a 1. polovice 20. storočia v dialógu s Hanulovou tvorbou zo zbierok Liptovskej galérie Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši a Východoslovenskej galérie v Košiciach. Poukazuje na žánrovú diferentnosť, s akcentom na dobové spojitosti a heterogénnu provenienciu umelcov.  Výstava je uvedená v rámci dramaturgického cyklu Zbierka v dialógu a definujú ju tri tematické okruhy: portrétno-figurálne kompozície, animálne motívy ‒ kone a krajinomaľba.

Realistické portréty, prípravné figurálne štúdie i skicáre konca 19. a začiatku 20. storočia sú zastúpené dielami Jozefa Hanulu, Andreja Bacsu, Andora Borútha, Ladislava Medňanského, Jánosa Istóka, Júliusa Štetku a Wünsche R. Streliského. Diapazón Hanulovej tvorby je obsiahly. Zahŕňa kresbové figurálne štúdie, portréty, ľudovo-žánrové témy, krajinné motívy a sakrálne výjavy. Andrej Bacsa maľoval oficiálne portréty uhorskej šľachty a meštianstva, sakrálne diela, ale aj žánrové výjavy, pri ktorých sa inšpiroval dedinským prostredím. Andor Borúth patril k maďarským maliarom pôsobiacim na Slovensku. Jeho diela zahŕňajú početné portréty, žánrové i sakrálne výjavy, témy zo sociálneho prostredia. Zbierkový fond dopĺňa reprezentačný portrét advokáta a mecenáša umenia Aurela Münnicha od maliara Júliusa Štetku a Münnichova busta od budapeštianskeho sochára Jánosa Istóka.

Téma koní sa objavuje u viacerých autorov, či už v kompozíciách vojenského charakteru, pracovných i hospodárskych motívoch. Taliansky maliar Július von Blaas sa v tvorbe zameral predovšetkým na zobrazenie koní, portrétoval aj sedliakov so záujmom o maďarský kroj. Venoval sa krajinomaľbe a maliarsky zachytil prusko-rakúsko-taliansku vojnu a okupáciu Bosny a Hercegoviny. Pezinský rodák August Meissl bol maliarom a ilustrátorom s maďarskými šľachtickými koreňmi. V tvorbe sa zameriaval na motívy s vojenskou tematikou a maľoval kompozície s akcentom na zobrazenie zoomorfných motívov.

Krajinomaľby z tohto obdobia sú zastúpené tatranskými panorámami Ferdinanda Katonu, impresívnymi náladovými krajinami Eugena Szepesi-Kuszku a Jozefa Hanulu, zimnými scenériami Viktora Olgyaia a Emila Alexay-Olexáka. Ferdinand Katona (vlastným menom Nathan Kleinberger) bol Hanulov spolužiak na škole v Budapešti. V roku 1898 sa s Ladislavom Medňanským zoznámil aj Eugen Szepesi-Kuszka. Pod jeho vplyvom sa venoval krajinomaľbe, zobrazoval najmä motívy z oblasti Tatier a Spiša. Viktor Olgyai taktiež nadviazal na tvorbu Medňanského. Zameriaval sa na zobrazenie zasneženej krajiny s lesnou panorámou vnímajúc svetelné efekty snehu a ľadu. Okolie Prakoviec maliarsky zaznamenal Emil Alexay-Olexák. Jeho talent podporili nielen rodičia, ale aj strýko Eduard Hriňák. V roku 1920 Alexay-Olexák odišiel do USA, kde pôsobil ako maliar a pedagóg. Hriňák zobrazoval krajinné scenérie, ktoré dopĺňal o žánrové výjavy – jarmoky, trhy, figurálne i zoomorfné štafáže.

Mgr. Kamila Paceková, kurátorka výstavy