JOZEF SEDLÁK: FOTOGRAFICKÁ ESCHATOLÓGIA

JOZEF SEDLÁK: FOTOGRAFICKÁ ESCHATOLÓGIA

Výstava je tematicky zameraná na reflexie bytia a zaoberá sa otázkami posledných vecí človeka s posolstvom ‒ "vanitas vanitatum et omnia vanitas..." Vybrané cykly z oblasti výtvarnej a konceptuálnej fotografie v užšom tematickom kontexte priamo korešpondujú s filozofiou doterajšej autorovej tvorby. Fotograf Jozef Sedlák, predstaviteľ konceptuálnej a procesuálnej fotografie, je autor, ktorý vo svojej tvorbe nerieši len formálne otázky umenia, technologické či experimentálne možnosti fotografie, ale cez médium fotografie vypovedá o všeobecne platných duchovných rozmeroch človeka s ambíciou vyprovokovať ho k hľadaniu odpovedí na najhlbšie otázky o zmysle ľudského bytia, smrti, zmysle bolesti a utrpenia, osude človeka a sveta, dotýka sa problému absolútna a hraníc ľudskej existencie.

Cyklus výstav PROFILY.

 

_____

„Memento mori...“

Výstava Jozefa Sedláka pod názvom Fotografická eschatológia1 je tematickou výpoveďou o podobách smrti, zomierania, pretrvávania, znovuzrodenia i vzopretiu sa voči pominuteľnosti nekonečnosťou ľudského ducha. Zobrazuje podobenstvo „memento mori“2, ktoré sa po stáročia objavuje v umeleckej symbolike ako pripomienka nevyhnutnosti smrti v rôznych interpretáciách. Pri zostavovaní výstavy sme nemali potuchy o prichádzajúcom ataku novodobého moru – Kovidu a tak jej uvedenie v najhoršom čase eskalácie globálnej infekcie nadobúda nadčasovú hodnotu v posolstve „vanitas vanitatum et omnia vanitas...“ 3 Pokúsili sme sa tak vytvoriť priestor pre ojedinelý dialóg, skúmajúci prchavú povahu života,  ktorý pri nestálosti vedomia zvyšuje hodnotu súčasnosti a to z viacerých uhlov pohľadu: ako oslavu, či adoráciu smrti, znamenie márnosti, či zobrazenie zmien a rôznych foriem transformácie.

 

Rozsiahla tvorba Jozefa Sedláka sa pohybuje na pomedzí viacerých žánrov a to od subjektívneho dokumentu via inscenovanú fotografiu i experiment ku konceptuálnym dielam a inštaláciám. Výstavný projekt sa zameriava na inscenované a konceptuálne polohy tvorby, ktoré uvádzame v deviatich vybraných celkoch v časovom diapazóne štyroch dekád, spojených tematickou naráciou a osobitou symbolikou. Fotografické objekty v cykloch Latencia (2011) a Portréty pod tvárou (1995 ‒2017) symbolizujú prchavosť času, prelínanie spomienok, konfrontáciu identity, či „metafyziku fotografie“, prekračujúc hranice média. Sekvencia Päť sekúnd klinickej smrti (1979) je pozastavením sa v medzičase na krehkej hranici života a nekonečna; na výstave priamo komunikuje s adoráciou zomrelých v inštalácii Svätí (1977 ‒2016) ‒ spomienkovými príbehmi o blízkych v časozbere fotografických záznamov takmer cez tri desaťročia. Akcentom prezentovanej témy sa stáva fotografia z cyklu Intuícia násobku (1994) s nepriamou referenciou na klasické „memento mori“. Séria diptychov O demokracii svetla II. (1989 / 2011) spája klasické analógové fotografie s digitálne transformovanými konceptuálnymi skicami. Sú symbolikou tvarov, svetla a rúk, tvoriac vyzývavý dialóg subtílnych chemických čierno-bielych fotografií s digitálne generovanými farebnými plátnami, poukazujúc tak na neobmedzené možnosti postprodukcií vo veku nových technológií. Modifikáciami z bohatého autorského archívu sú aj inštalácie monumentálnych diel z cyklov Pocta inštalácii (1995 / 2018) a O demokracii svetla I. (1989 / 2018), ktoré nadväzujú na luminografické diela z 90. rokov 20. storočia: multiplikácia motívov vytvára expresívne novodobé „kostnice“ a autorskú svetelnú abecedu – „gramatiku vnútorného svetla“. Nekompromisné a silné posolstvo prezentovaných diel uzatvára nóvum – konceptuálna mozaika Firenze (2013), tvoriaca rekonštrukciu renesančných náhrobkov projekciou súdobých portrétov rodinných príslušníkov autora s referenciou na „vizuálne vzkriesenie“.

 

Výstava zámerne spája a prelína štyri dekády tvorby Jozefa Sedláka v predmetnej téme o posledných reflexiách bytia, a to v rôznych mediálnych formátoch, referujúcich o nekompromisnom vývoji média a otváraní nekonečných technologických možností pre hmotné spracovanie klasického citátu „Memento mori...“. Nadčasovosť ideového, hĺbka filozofického a ojedinelosť estetického odkazu poukazuje na význam autorovej tvorby v kontexte súčasnej histórie stredoeurópskej fotografie i výtvarného umenia.

 

Mgr. Lucia Benická, kurátorka výstavy

 

1 Eschatológia je náuka o posledných veciach človeka (vrátane posmrtného života) aj ľudstva.

2 Latinské príslovie: “Pamätaj, že zomrieš.“

“Márnosť nad márnosť, všetko je márnosť.“

______ 

Kurátorka: Mgr. Lucia Benická – GUS 

Odborná spolupráca: Jozef Sedlák

Produkcia: Mgr. Lenka Králová – GUS

Grafika: Mgr. art. Ivana Babejová, ArtD. – GUS

Vernisáž

22.02.2021


Miesto konania

Galéria umelcov Spiša
Zimná 46, Spišská Nová Ves


Trvanie

22.02.2021 - 06.06.2021



Pozvánka (stiahnuť)

Plagát (stiahnuť)




NEWSLETTER
NOVINKY PRIAMO NA VÁŠ E-MAIL

počítadlo.abz.cz